Michaela Debnárová - Lucia Laurincová 

Michaela Debnárová a Lucia Laurincová jsou závodnické duo ze Slovenska. Společně to táhnou již od roku 2016. Jak se k rally dostaly? Jak se z nich stal tým?

Michaela Debnárová je 37 letá závodnice z Košic. Studovala na Technické Univerzitě. Momentálně vede jejich firmu, která sa zabývá převážně odtahy vozidel a řešením událostí v dopravě, při kterých vznikla škoda. Jak sama dodává, na svůj věk se necítí, přijde si o 10 let mladší (smích)

Ahoj Míšo, pro začátek bych se tě ráda zeptala, jak ses vlastně k rally dostala?

Keď som bola mladšia, moj ocko jazdil autoslalomy, celkom sa mu v tejto disciplíne darilo a mňa brával so sebou. Samozrejme som si to chcela vyskúšať aj ja. Vtedy ale u nás neboli také možnosti ako teraz, žiadna junorská trieda, takže som si musela počkať na vodičák. Ale potom sa mi to nejak zapáčilo, zlepšovala som sa, mala som pekné výsledky. Prišlo to do takého štádia, že som bojovala s chlapmi o prvé priečky.
A vtedy sa ma jeden novinár opýtal, čo by som chcela niekedy v motoršporte ešte dosiahnuť. Moja odpoveď vtedy bola: "raz by som chcela vyskúšať naozajstnú rally"

Pamatuješ si svůj první závod? Jak probíhal a s kým vlastně byl?  Účastnila jsi se jako jezdec či spolujezdec?

Môj úplne prvý závod bol MSR autoslalom vo Vranove nad Topľou. Autoslalom sa jazdí bez spolujazdca, takže moje prvé skúsenosti boli na sedadle jazdca. Neskôr, keď sa na Slovensku začali formovať amatérske minirally, ocko žil môj sen spolu so mnou. Učil ma jazdiť, teóriu ako sa zrýchlovať a usadol vedľa mňa ako spolujazdec. V podstate v tej dobe existovali v tomo amaterskom sporte aj tzv. dableri, čize sme si sedadla vymieňali. Učili sme sa navzájom a ja mu ďakujem za jeho trpezlivosť a obetavosť. Bez neho by som sa nikdy nedostala tam, kde sa mi podarilo splniť si svoj sen.

Známe tě jako jezdkyni, byla jsi jí vždy? Nelákalo tě někdy usednout na sedadlo spolujezdce? Pověz nám, jak to vlastně na takovém místě chodí (na místě jezdce), co vše obnáší být jezdcem?

Čiastočne som Vám na túto otázku už odpovedala. No keď som už prešla do Slovenského majstráku - kde už sme mali vytvorenú dámsku posádku, mala som párkrát pri testoch príležitosť sadnúť aj na miesto spolujazdca pri top jazdcoch vo veľkých triedach, ale popravde necítila som sa tam už komfortne. Nie z dôvodu, že by som jazdcovi nedôverovala, ale väčší pocit istoty mám, keď to cítim vo svojich rukách zo sedadla jazdca. A čo to obnáša? No veľkú úlohu aj tak zohráva dobrý spolujazdec, pokiaľ sa dokáže spolujazdec postarať o všetko (časový harmonogram, správny tlak v pneumatikách, pitný režim, a mnoho ďalších úloh), odpadne jazdcovi veľa vecí, na ktoré nemusí myslieť a môže sa plne sústrediť na jazdu.

Za svou kariéru máš jistě nějaký svůj úspěch, řekneš nám, který považuješ za největší a proč?

Medzi naše slovenské úspěchy patrí určite aj naša prvá sezóna s Luckou, kedy sme bojovali o titul MSR v triede 5. Boli sme nová posádka, mali sme nové auto, skvelé technické zázemie, skvelého mnažéra. Všetko sme mali zabezpečné, stačilo sa sústrediť a užívať si preteky. No niekedy v tomto športe potrebuje aj viac šťastia a práve v tejto sezóne som mala svoju prvú vážnejšiu haváriu, pri ktorej sme vypadli z prvého miesta a chýbajúce body z tohoto podujatia pre nás znamenali "iba" druhú priečku v MSR pre sezónu 2017. No napriek tomu, ju považujem za úspešnú. S Luckou sme si "sadli" a vedela som, že nás čaká ešte veľa společných pretekov a zážitkov. Za náš spoločný naväčší úspech však považujem víťazstvo v triede 5 v seriály českej rallysprint série 2019. Bola to náročná ale zároveň krásna a nezabudnuteľná sezóna.

Měla/máš nějaký jezdecký vzor? Někdo, kdo tě opravdu inspiruje v tom, co děláš?

Nikdy som si nedávala vzory, nebolo mojim cieľom sa na niekoho podobať. Mala som svoj sen, išla som si za ním a mala som okolo seba ľudí, ktorí chceli môj sen prežívať spolu so mnou.

Chtěla jsi někdy zabrousit i do jiného odvětví mimo rally? Například Motocross, Rallycross a jiné?

Motorky ma nelákajú, pripadajú mi príliš nebezpečné. Z dvoch kolies sa ľahko padá, ja uprednostňujem štyri. Niekedy si rekreačne vyrazím na 4kolke, ale inak som spokojná v rallyaute. Tam som vždy chcela byť a tam ma to baví.

Jak se rodina a přátelé stavěli k faktu, že ses rozhodla věnovat rally? Podporovali tě? Jak je to teď, po delší době?

Ako som už spomenula vyššie, v začiatkoch ma podporoval a posúval vyššie práve moj ocko. Keď som začínala mať pociť, že už ma naučil asi všetko čo mohol, že je čas ísť ďalej vlastnou cestou, na jeho miesto môjho najväčšieho podporovateľa a "manažéra" nastúpil môj partner. Nebyť jeho zanietenia a podpory, nedopracovali by sme sa tak ďaleko.

Podle serveru ewrc.cz jsi se svou nynější spolujezdkyní Lucii Laurincovou již od roku 2016, kdy jsi s ní jela slovenskou Keskomobil Auto Show. Zažila jsi s ní určitě dost zážitků v autě, vybavíš si pár, na které ráda vzpomínáš?

Tých bolo nespočetné množstvo. Ona je taký malý diktátor a to sa mi na nej páči.

Medzi tie naše naj zážitky určite patria aj naše technické problémy počas pretekov. Napríklad taká naša prvá výmena rezervy na Baum rally v 2018 priamo v rýchlostnej skúške. Kým som vystúpila z auta, Lucka už mala pripravený kľúč na kolesá, ja povoľujem šrúby, ona už nesie zdvihák. Ja zdvíham auto, ona už nesie rezervu. Vyzerali sme jako najzohratejší pár aj keď sme to nikdy předtím netrénovali. Proste zvládli sme to bravúrne :D

Ďalšiu Barumku sme mali problém s chladením a po rýchlostke sme museli veľmi rýchlo nájsť v čom je problém iba za telefonickej pomoci nášho servisního teamu, našťastie to bol iba konektor a my sme našu druhú Barumku dokončili na krásnom 4.tom mieste v triede 5. Tento závod sme si spolu užili asi najviac zo všetkých.
Veľké emócie v nás vyvolávali aj fanúšikovia, ktorí nás zastavovali aj medzi vložkami, pýtali podpiskarty a chceli sa s nami fotiť. Diváci dokážu tiež rozveseliť :D tak ako sa stáva, že mužom fandia ženské hore bez, nám skupinka chlapcov dopriala pohľad na ich nahé zadky :D V maďarskom Egri ma zas prekvapila skupinka fanúšikov, ktorá nám po našom prejazde štartovou rampou skočila v daždi pred auto a poklakli na mokrú cestu s hlbokým uklonom a nadšením, pískaním, kričaním a trúbením.

Poslední dobou jsi jezdila pouze s Lucii, měli jste mezi sebou někdy nějaké rozvraty, které mohly ovlivnit další vaši spolupráci v autě?
Medzi nami je dosť veľký vekový rozdiel. Popravde mala som na úplnom začiatku našej plánovanej spolupráce obavy, či nám to bude spolu klapať, či sa naučím rešpektovať ju, poslúchať jej rozhodnutia a usmernenia. Ale Lucinka je prirodzená autorita, takže to bolo už od prvého nášho testovacieho víkendu (spomínaná autoshow na konci sezóny 2016) jasné, že nám to bude v aute fungovať. Pri tejto otázke som sa naozaj musela na dlhšiu chvíľu zamyslieť, ale nevybavuje sa mi žiadne zaváhanie ani žiaden iný problém, ktorý by nás mohol ovplyvniť. Je to viacmenej o vzájomnej úcte a dôvere, vždy si vieme nájsť ten správny kompromis.

Je nějaký důvod, proč jsi v roce 2020 jela jen jednu soutěž, když pomineme nemilou situaci ve světě?

Sezóna 2020 bola bohužial zasiahnutá a ovplyvnená covidom. Ja už som mala dohodnutý termín u športového lekára v Zlíne a vtedy došlo k uzatvoreniu hraníc. Takže som licenciu akosi nestihla a navyše situácia bola napätá a aj kalendár bol neistý. Tak sice so smútkom, ale vzdali sme sa myšlienky v tejto sezóne pretekať. U nás sa vždy na konci sezóny ide voľná autoshow na Slovakiaringu a keďže dokázali podujatie zabezpečiť so sprísnenými protiepidemiologickými opatreniami, tak sme sa chceli aspoň pri tejto príležitosti zabaviť. To bola veľmi rýchla akcia: v urotok mi môj muž oznámil, že objednal R2ku na autoshow, nech si pohľadám kominézu, že štvrtok ráno odchádzame :D takto sa nám, aj keď veľmi nečakane a narýchlo, vydarila účasť aspoň na jednom podniku.

Máte v plánu spolu s Lucií nadále jezdit spolu?

Ak to okolnosti dovolia a ja ešte sadnem do súťažného auta, určite bude Lucinka tá, koho budem chcieť mať vedľa seba.

Míšo, s Lucií jste spolu jely ve spoustě aut, podle ewrc.cz, jste spolu jely v (Mitshubishi Lancer evo VI a IX, Volkswagen Polo Proto. = já ne) v Renault Clio Sport, Renault Clio R3 a Peugeot 208 R2. Které auto bylo za tebe nejlepší a které vám opravdu sedělo? Vrátila by ses někdy do nějakého, ve kterém jsi už jela?
Prvé enko bolo zábavné, dokázali sme s nim byť rýchle, ale bolo to predsa "len" enko. Peugeota R2 sme mali 2x zakaždým na autoshow na Slovakiaringu. Bolo to predsa už niekde inde ako séria od renaultu. Ale najviac mi sadlo Clio R3. Zo začiatku som si ale bola neistá pre jeho silu, no v závere sezóny a hlavne na Barumke som si už "moju er3ku" plne užívala a zabávala sa s ňou. Myslím, že by som sa do nej ešte vrátila, ale už nie je v portfóliu teamu, ktorý nám prenajíma autá. Obnovili svoj vozový park a tak by som možno brala niečo novšie 😊

Zažila jsi někdy nějakou havárii, při které ses rozmýšlela, zda pokračovat nebo opustit tento sport?

Áno, bola to práve havária v sezóne, ktorú sme mali na slovensku tak skvele rozbehnutú. Bolo to veľmi nepríjemné a veľmi ma to psychicky zasiahlo. Ešte 2 týžne po tom, som zaspávala s myšlienkami, čo som nemala urobiť, čo som mala urobiť inak a nebolo by sa to stalo. Mohli sme preteky bez problémov vyhrať, časy sme mali skvelé a náskok dostačujúci. Vtedy som premýšľala, čo ďalej. Mala som akýsi blok znova sadnúť do pretekárskeho auta a znova súťažiť.. Lenže za mňa rozhodli iní, najhoršie by bolo, keby som to vzdala. No dlho som bojovala so svojím podvedomím a nevedela som získať naspäť svoju predchádzajúci istotu a rýchlosť.

Máš něco, co bys chtěla vzkázat konkrétně Lucii Laurincové? Je něco co bys na ni veřejně "naprášila"? Nějaký vtipný moment, který stojí za zmínku?
Jasné, Rally Hustopeče druhý súťažný deň, otrhol sa nám vyfuk aj s lamdasondou nedalo sa pokračovať, tak som to stiahla na kraj cesty. Kym som vypla motor, ona už von z auta, vrátila sa a kričí na mňa tým sovojim diktátorským tónom: "Miši, tu seď a keď to začne pískať, stlač toto!!!" reč bola o sos gps systéme. Ale dostala som to od nej ráznym príkazom :D Takých podobných skvelých momentov sme mali toľko, že ich ani neviem spočítať.

Na tvém profilu na ewrc.cz můžeme vidět také jména jako Zemanová Nikola a Debnár František, je nějaký důvod, proč už s nimi nejezdíš? Vrátila by ses s některým z nich ráda na trať? Určitě ti dali oba nějaké zkušenosti, zmíníš nám nějaké? Chtěla bys jim prostřednictvím rozhovoru něco vzkázat?

Áno, František Debnár je môj ocko, o ktorom sa už vyššie viackrát zmienila. On mi dal všetky základy a predpoklady pre lásku k motorsportu, za čo mu z celého srdca dodnes ďakujem.
Nikol bola prvá, kto ku mne sadol, keď som už chcela ísť ďalej svojou cestou bez ocka. Jazdili sme spolu dve skvelé sezóny, na ktoré rada spmínam. Potom prišla dva roky pauza a potom sme dostali príležitosť opäť sadnúť do rally auta. Ale už to nebolo ono. Tie dva roky prestávky nám očividne neprospeli. Na koci sezóny som ale dostala ponuku do ďalšej sezóny a dostala som možnosť sadnúť do R2ky aj s novou spolujazdkyňou "na skúšku". Dopadlo to na výbornú a aj keď som mala voči Nikol výčitky svedomia, chytila som sa príležitosti, ktorá mi bola ponúknutá. Doteraz si Nikol veľmi vážim a ďakujem jej za spoluprácu.

V neposlední řadě, setkala ses někdy s podceňováním žen za volantem, popřípadě jak se k tomu stavíš?

Známu vetu: "Žena za volantom = auto bez vodiča." Alebo "Žena za volantom = hotové nešťastie" považujem iba za alibistické tvrdenie egoistických chlapov. Keďže pracujem v oblasti, v ktorej pracujem, stretávam sa s rôznymi situáciami, ktoré sa "podaria" aj vodičom mužom. Raz klient natankoval naftu miesto benzínu. Keď sa ho kolega spýtal, ako sa mu to podarilo, keďže naftová tankovacika pištol je širsia ako hrdlo nádrže benziňáku, odpoveď bola: "nooo bolo mi divné, že nechce vôjsť, tak som ju len prdržal pri hrdle a natieklo."
Nedelím to nikdy podľa pohlavia. Tak ako sú nemožní muži za volantom, rovnako tak sa nájdu aj nemožné ženy a tak isto dobrí vodiči jako aj dobré vodičky.

Chtěla bys na závěr něco dodat? Poděkování sponzorům nebo někomu jinému?

Samozrejme vďaka za moje splnené sny patrí všetkým od môjho ocka, môjho muža, Nikol, Lucke, všetkým partnerom, ktorí nas podporovali a podržali a v neposlednom rade aj skvělému teamu Minařík Racing, ktorý nám ostatné 3 sezóny prenajímal súťažné rallyauto a poskytoval nám celé technické zázemie. Taktiež ďakujem a pozravujem všetkých našich fanúšikov, bez nich by to nebolo to pravé. 

Lucia Laurincová 28 letá závodnice, vyrůstala v malej vesnici na Slovensku, kde i studovala na 8 letém gymnáziu. Momentálně žije a pracuje v Banskej Bystrici. Mimo aut a rally patří mezi její koníčky zvířata. Má ranč, kde se stará o koně a psi. Tam tráví všechen svůj volný čas, když niní zrovna někde na závodech.

Ahoj Luci, prvně bych se tě ráda zeptala, jak ses vlastně k rally dostala a co tě k tomu vedlo?

Pre mňa osobne nebolo také ťažké sa k rally dostať. Môj tato jazdí už dlhé roky. V podstate sme v pretekárskom kolobehu celý život. Myslím, že rodičia mohli očakávať, že obidve so sestrou do toho padneme tiež. Tak sa aj stalo. Najprv usadla na sedadlo spolujazdca moja sestra a potom aj ja. Stačila jedna rally a diagnóza bola jasná ☺

Tvůj první závod si musíš určitě dobře pamatovat, řekneš nám, jak probíhal a s kým vlastně byl? Na jakém jsi byla sedadle? Jezdec či spolujezdec?

Pamätám si ho veľmi dobre. Bolo to na Rally Tatry v roku 2013. Samozrejme som sedela na svojom obvyklom mieste, na sedadle spolujazdca. Jazdec bol vtedy môj tato. Musím sa priznať, že pre mňa to bolo hrozné. Myslela som, že spolujazdcovanie nakoniec nebude nič pre mňa a že sa to nikdy nenaučím. Preteky sme nakoniec nedokončili. Striedali sa vo mne pocity eufórie zo súťažného auta a strach z toho, že to, po čom som vždy túžila, mi nakoniec nebude súdené.

Známe tě jako spolujezdkyni, byla jsi jí vždy? Nelákalo tě někdy usednout za volant? Pověz nám, jak to vlastně na takovém místě chodí (na místě spolujezdykně).

Áno spolujazdkyňa som bola vždy, zatiaľ. Určite ma veľmi láka skúsiť si to za volantom. Myslím ale, že v mojom prípade by to hneď na prvýkrát skončilo haváriou. Už som pár krát rozbila svoje civilné auto ☺ A za ďalšie, ešte sa nenašiel taký odvážlivec, ktorý by mi súťažné auto požičal. Ani tato, a vôbec sa mu nečudujem ☺ Myslím, že spolujazdcovanie je hlavne o organizačných schopnostiach a spoľahlivosti. Dokázať zariadiť všetko tak, aby sa jazdec sústredil len na šoférovanie a počúvanie toho, čo mu spolujazdec číta.

Za svoji kariéru v  rally máš určitě nějaký svůj největší úspěch, řekneš nám, který a proč?

Za najväčsí úspěch považujem určite víťazstvo v triede 5 rallysprint série 2019. Bol to skvelý pocit. Vážila som si to o to viac, pretože som vedela, že sezóna bola finančne velmi náročná. Miška s Miňom urobili pre to maximum, za čo im veľmi ďakujem.

Měla/máš nějaký jezdecký vzor? Někdo, kdo tě opravdu inspiruje v tom, co děláš?

Jazdecký vzor asi ani nie, skôr spolujazdcovský. Veľmi sa mi páči Daniel Elena a to práve svojou jedinečnosťou a štýlom. Zo slovenských spolujazdcov je to Robo Müller . Pre mňa je to pán spolujazdec a jeho diktát sa neskutočne dobre počúva. Ďalej by som ešte spomenula Emila Horniačka, skvelý, skúsený spolujazdec a výborný člověk.

Chtěla nebo vyzkoušela jsi i nějaký jiné jiné odvětví než rally? Například Motocross, Rallycross a jiné?

Neskúšala som nič iné, myslím, že sa k ničom inému asi ani nedostanem. Samozrejme by som sa tomu ale nebránila.

Jak se rodina a přátelé stavěli k faktu, že ses rozhodla věnovat rally? Podporovali tě? Jak je to teď, po delší době?

Ako som už spmínala, pochádzam z pretekárskej rodiny, takže rodina to už berie nejako prirodzene. Aj keď mamka má z toho ešte stále sem tam depresie ☺ Musím ale uznať, že rodina ma v tomto podporuje určite najviac. Odstupom času sa asi nič závažné nezmenilo, možno len to, že sa už nemusím pýtať, či môžem ísť na preteky a s kým môžem alebo nemôžem sadnúť do auta. Vždy to ale konzultujem aj s nimi.

Podle serveru ewrc.cz jsi se svojí nynější jezdkyní Míšou Debnárovou již od roku 2016, kdy jsi s ní jela slovenskou Keskomobil Auto Show. Zažila jsi s ní určitě dost zážitků v autě, vybavíš si pár, na které ráda vzpomínáš?

S Miškou sme spolu presne od konca roka 2016. Za ten čas toho bolo ale veľmi vela čo sme spolu zažili. Vďaka nej som zažila veľmi veľa skvelých pretekov. Neuveriteľnú atmosféru Barum rally, krásne a náročné Hustopeče..... Musím ale priznať, že každé preteky mali niečo do seba a všetky hodnotím pozitívne. Zakaždým som sa naučila niečo nové a posúvalo ma stále do predu. Nezabudem na to, ako som v Hustopečiach musela naskočiť do idúceho auta po 500m šprinte (kvôli poruche spojky, ktorú sme mali auto nesmelo zastať, lebo by sme sa už znova pohli ) ☺ . Rallysprint Kopná bol napríklad pre mňa fyzicky veľmi náročný s potrhanými väzmi v kolene a ortézou na nohe. Je toho naozaj veľa a tažko vybrať len niektoré momenty. Pre mňa bolo všetko super.

Převážnou část odjetých soutěží máš právě s Míšou, měly jste mezi sebou někdy nějaké rozvraty, které mohly ovlivnit vaší další spolupráci v autě?

Na to všetko, ako si veľa ludí myslelo, že nám to nebude fungovať (veď predsa dve ženy v aute to bude určite katastrofa), fungovalo to skvele. Nikdy sme medzi sebou nemali nejaké problémy, ktoré by ovplyvnili našu ďalšiu spoluprácu. Keď sme niečo medzi sebou mali, tak sme si vždy našli vhodný kompromis. My sme si ľudsky aj v aute sadli podľa mna od začiatku. Tak je tomu aj doteraz. Neberiem ju jako moju driverku ale aj ako skvelú priateľku.

Je nějaký důvod, proč jsi s Míšou v roce 2020 jela jen jednu soutěž, když pomineme nemilou situaci ve světě?

Ťažko povedať. Na toto neviem nejako odpovedať. Je to skôr otázka pre Mišku.

Máte v plánu spolu s Míšou nadále jezdit spolu?

Čo sa mňa týka, ja by som bola určite rada. Viem ale, že v dnešnej dobe sa ťažko niečo plánuje. Všetko je o financiách. Uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie. Keď sa Miška rozhodne, že chce ísť, že chce ísť so mnou, som plne k dispozícii.

Toto je spíše otázka na Míšu ale ty z pohledu spolujezdce máš také určitě svůj názor na to, v jakém autě jste spolu jely, podle ewrc.cz, jste spolu jely v Mitshubishi Lancer evo VI a IX, dále taky v Renault Clio R3 / R3 sport, Peugeot 208 R2 a Volkswagen Polo Proto. Které auto bylo za tebe nejlepší a které vám opravdu sedělo? Vrátila by ses někdy do nějakého, ve kterém jsi už jela?

Aby som to uviedla na pravú mieru. S Miškou som nešla vo všetkých spomínaných vozoch. Mitsubishi a Proto boli s inými jazdcami. Spolu sme išli Renault Clio Sport/ R3 a Peugeot 208 R2. Za mňa to bude ale určite R3. To bolo auto, v ktorom keď som prvý krát sedela, tak som mala slzy v očiach. Úprimne ma to dojalo. Malé, hlučné žihadlo. Pre mňa to spĺňalo všetko, čo som od súťažného auta očakávala. Mala som z neho rešpekt, ale na druhú stranu som si to veľmi užívala. Mala som možnosť sedieť aj v R5 na teste v Kopřivnici, to je ale zase o level vyššie. Každé auto je iné a každé ma niečo do seba. Na druhú stranu je to aj o jazdcovi. Každý ma iný stýl jazdy, iný rozpis a člověk sa s každým cíti v aute inak.

Zažila jsi někdy nějakou havárii, při které ses rozmýšlela, zda pokračovat nebo opustit tento sport?

Nad týmto som nepremýšľala nikdy. Naštastie všetky moje havárie alebo výlety mimo trať dopadli dobre a nikomu sa nič nestalo. Nebol teda dôvod sa nad niečím takým zamýšľať.

Máš něco, co bys chtěla vzkázat konkrétně Míši Debnárové? Je něco co bys na ni veřejně "naprášila"? Nějaký vtipný moment, který stojí za zmínku?

Asi by som Miške odkázala iba jedno veľké ďakujem za všetko. Nie len za všetky tie preteky, ktoré máme za sebou, ale aj za to, že aj mimo rally scény mi vždy pomohla a mohla som sa na ňu obrátiť. Na začiatku našej spolupráce som mala veľké obavy. Nakoniec sa to ukázalo ako správna voľba a naša spolupráca mi dala do života nielen spolujazdcovské skúsenosti, ale aj veľa dobrých ľudí. Ako tak premýšľam tak na Mišku ani nemám čo "naprášiť" ☺ Zažili sme veľa vtipných momentov a ťažko sa vyberá jeden z tých všetkých.

V neposlední řadě, setkala ses někdy s podceňováním žen za volantem, popřípadě jak se k tomu stavíš?

Stretla som sa s tým. V poslednej dobe už trochu pomenej. Myslím, ale že sa nad rečami podobného typu nemá zmysel pozastavovať a strácať s nimi čas. Všetci dobre vieme, že ženy sú dobré šoférky a chlapi sú veľakrát horší ako my. Ja osobne si to teda nejako k srdcu neberiem.

Chtěla bys na závěr něco dodat? Poděkování sponzorům nebo někomu jinému?

Chcela by som možno dodať len toľko, že verím, že situácia sa zlepší a znova sa všetci uvidíme v servise alebo na štarte. Poďakovať by som sa chcela za každú príležitosť sedieť v súťažnom aute a zažívať ten pocit, pre ktorý to veľká väčšina z nás robí. A samozrejme ďakujem vám za tento rozhovor ☺